Pamätám si svoje krásne dectvo,
malý sopľiak ktorý zažíva len prve kamarátstvo,
stretáva nových ľudí s ktorými stále trávi dni,
a v noci sníva svoje smiešne decke sny,
no časom to dieťa začína vyrastať,
stretáva novu partiu ktorú nechce len tak zanechať,
keď kamarát ktorému dôveruje sa mu smeje do očí,
a vždy ho ohovára keď sa mu chrbtom otočí,
ale taký je život a tak to v nom chodí,
jeho život niekomu prospieva,iným zase škodí,
no snaží sa nemyslieť na bezvýznamnú minulosť,
ale rozmýšľa že aká bude budúcnosť,
vie že nie všetko musí byť fajn,
vie že nie každý je ten naj,
ale o niečo neskôr prichádza bláznivá puberta,
na školáku s kamarátmi popíjajú Huberta,
spoznáva ženy a príde aj na alkohol,
no do života okrem frajeriny moc to nepomohlo,
pomali spoznáva aj podivnú nočnú ulicu,
no svoj život drží pevne rukách ako udicu,
O pár rokov sa sťahuje do nového mesta,
začína sa jeho dlhá náročná cesta,
vtedy nájde všetkých svojich pravých fellaz,
ktorí sú mu kamarátmi stále až do teraz,
práve vtedy začne žiť svoj život na plno,
a málo kedy mu je tak strašne na hovno,
konečne našiel to čo tak dlho hľadal,
lebo dlhší čas iba do neznáma padal,
no snaží sa stáť stále iba na vlastných nohách,
a neriadi sa podľa toho čo sa píše v osnovách,
je šťastný že sa dostal až tam kde je,
a že si svoj život len tak neprepije,
raz ho jeho dobrý kamarát nepríjemne odrbal,
kvôli jednej babe si svoju česť pekne dodrbal,
no časom sa nad to povzniesol a zase spamätal,
a svoje problémy pekne raz a navždy zanechal,
teraz sa ma tak isto ako mu bolo predtým,
je mu fajn a partia tvorí starý team,
vysral sa klasicky na to čo bolo,
a už nežije svoj život v krajine Marllboro.
Teraz si žije tak ako vždy chcel,
a už je len málo toho čo by nechcel,
veď nikdy nie je tak zle aby nebolo horšie,
len škoda že na to neprišiel o niečo skôršie!
Len taký text bez refrénu
len tak ďalej.. hoď sem ešte niečo..
